Láska ku psom ma sprevádza už od roku 1983. Mala som len 13 rokov, keď mi otec splnil sen a priniesol domov môjho prvého psa s rodokmeňom- AXA Košpon , nemecký ovčiak. Odvtedy sa začala moja cesta. Výcvik, vrcholné podujatia v športovej kynológii, hodiny strávené na cvičákoch – to všetko sa stalo neoddeliteľnou súčasťou môjho života.
Labradorský retriever ma očaril hneď, ako som spoznala jeho povahu, húževnatosť, vytrvalosť, neskutočná chuť do práce, a pritom jemnosť a oddanosť. Vedela som, že raz sa naše cesty určite stretnú.
A tak aj bolo. Jedného dňa zazvonil telefón, v ktorom nás známy požiadal o pomoc , hľadal domov pre šteniatko sučku- labradora. Ponúkli sme sa, že sa o ňu dočasne postaráme. Tým sa začala naša nová kapitola života.
Snehová guľka si okamžite získala srdcia nás všetkých. Po polhodine divokého hrania s naším vtedy osemročným Hugom z Kostolianskej cesty– nemeckým ovčiakom , zaspala v kuchyni, pritúlená k nemu ako k starému kamarátovi.
Bol to zvláštny , ale veľmi krásny pohľad ako sa biela guľka s dôverou pritúlila k Hugovi - a tým bolo rozhodnuté, na radosť našej dcérky Tinky ostala u nás.
Táto Snehová guľka sa volala X'Snow Queen Sun in their eyes a práve ona sa stala zakladateľkou nášho chovu. Vtedy som pochopila, že labrador nie je len pes na prácu, ale je to duša v psom tele, verná, pracovitá a bezvýhradne oddaná svojmu pánovi.
Spoznala som nové plemeno, ktorého výcvik je iný aký som doteraz poznala. Zmenil sa môj pohľad na psa ako priateľa človeka.
A všetko začalo založením našej chovateľskej stanici „QUEEN`S JOY“ v roku 2007. Predtým som odchovala dva vrhy na chovateľskú stanicu Sun in their eyes, , ktorá mi bola príkladom a pomocou pri odchove prvých šteniatok. Samozrejme, z týchto vrhov som si nechala Gomezika a neskôr Janneku a Jogiho.
Tu sa to všetko zažalo- vášeň a láska k tomu plemenu.
Nedá sa nespomenúť aj našu výnimočnú Zairu od Himalajskeho cedru, ktorá sa vryla do našich životov, bola neskutočným labradorom a dnes ju mám v každom rodokmeni našich odchovoch. Ďakujem Miške Dočekalovej za Zairušku, Jožku a Wilsonka.
Mohla by som menovať všetkých našich labradorov, ktorí tu s nami boli a navždy ostali v našich srdciach, ale to by bolo na celý román.
Som vďačná za všetkých mojich psov, každý ma niečo naučil a niekam posunul.
Chovateľstvo beriem s pokorou a veľkou zodpovednosťou,  dôrazom na zdravie, povahu, a ich spokojný život v nových rodinách.

Zuzana Orlovská s rodinou.